... ti rikat, ze neco dosahnes. Prospelo by ti obcas mit hlad. Nakoupit, navarit, umyt nadobi, vyprat si. Prijit na to, ze nic neni zadarmo a ze pokud se nezacnes zivit, umres hlady.
zatracujem na lumpenproletariate. Fnukať nad prachmi vie, opovrhuje nimi, ale že žobrú na pivo to už ano. Ze im fotrovci dávajú prachy to už ano. Ale je mladý, tak nech su užije, ja som nebol iný, až na to že na ťažké boty a pivo som si musel zarobiť.
... :) V jeho veku jsem mel deprese, ze se nikdy neuzivim a ze ze me nic nebude. Takze, pokud jsem se dokazal uzivit, povazoval jsem to za uspech a nikdy nemusel takto sedet a "dumat".
ak správne chápem článok, tak vyjadruje nespokojnosť so súčasným systémom, kde väčšina ľudí musí robiť to, čo ich nikdy nebavilo a nikdy baviť nebude, že celý systém je len o peniazoch, ako sa učiť, aby sa dalo dobre zamestnať, pracovať, aby sme v dôchodku mali aspoň na ten chlieb. Už od nástupu do prvej triedy človek je len otrokom spoločnosti, najskôr dre a pripravuje sa na prácu, ktorá má byť ešte ťažšia, i keď v tom momente si myslí, že horšie byť nemôže. To sa samozrejme stupňuje počas školy, z prvého stupňa na druhý to začína, potom na strednej a nakoniec kvantá kníh na vysokej. Keď s tým človek skončí, musí sa predierať skutočným životom, ako ľudia nazývajú obdobie od skončenia školy. Keď pracuje, nevie sa dočkať dôchodku, zaslúženého odpočinku, ako nič nebude robiť a bude mu fajn. No v tom príde nejaká zákerná choroba, kvôli ktorej bude každý deň mať starosti a problémy. A nakoniec umrie v chudobe a v bolestiach. Ak mal dobrú rodinu, tak aspoň ten úspech dosiahol. A teraz mi povedzte, čo vlastne taký priemerný človek z toho života mal? Pár pekných zážitkov, pár ľudí, ktorých mal veľmi rád a dlhé, dlhé roky ťažkej práce. Autor nehovorí, že chce byť nezamestnaný ani nič podobného a som si skoro istý, že on sa už v živote nejak uchytí ;) Len vyjadruje nespokojnosť so súčasnou spoločnosťou, ktorej neexistuje dostatočne dobrá alternatíva :)
hehe, mladý pankáčik