Máme v sebe niečo. Nieje to nič hmotné, nič čo by nám mohli chirurgovia vyoperovať. Pre niekoho to má nevyčíslitelnú hodnotu ale aj tak sa to nemôže predať.
Ľudia majú radi ľudí. Najskôr len podľa toho, ako vyzerajú. Neskôr však zistia, že to podstatné je vo vnútri. Ale čo je to "to vo vnútri"? ... Karma je asi tým slovom, ktoré označuje nejakú energiu osobnosti, či už pozitívnu alebo negatívnu. U niektorích ľudí je karma taká silná, človek má až pocit, že ju cíti. Nieje opísateľná, dokázateľná, ale každí vie, že existuje. Táto "magická energia", ktorá spája a zároveň oddeľuje ľudí, má silu, ktorá určuje povahu, náladu a charakter človeka. Určuje tiež činy a skutky človeka. Človek získa nejakým dobrým skutkom počiatočnú dobrú karmu a naďalej zostane vľúdni, ochotný, priateľský (a má vela iných kladných vlastnotí) Toto je príklad, kedy sa karma zvelaďuje a rastie. Človek je potom automaticky dobrý. Naopak, ak sa dá človek na zlé chodníčky, drží sa ho záporná karma skoro navždy, až pokial sa neodkloní o 180°, čo sa stáva iba málok aj tak si už tento človek nezíska dôveru tích, čo sklamal.
Naši rodičia do nás vložili nádej, že budeme dobrý, že neurobíme nič tak strašného, aby sa za nás museli hanbiť. Snažili sa nás vychovať najlepšie ako vedeli a mi by sme sa im mali poďakovať a kráčať svetom so zdvyhnutou hlavou v ústrety osudu. Ďalej zvelaďovať svoje dobré ja a neskôr založiť rodinu a toto posolstvo dobrej karmy dať svojim deťom.
